Čo znamená vaše skóre v AQ-50?

AQ-50 je najpoužívanejší skríningový dotazník autizmu pre dospelých a pre mnohých ľudí je to prvý krok. Na konci dostanete číslo medzi 0 a 50. Čo však vlastne znamená skóre 22, 29 alebo 38? Vysvetľujeme, ako sa skóre počíta, odkiaľ pochádzajú hranice a ako s výsledkom naložiť.

Odkiaľ AQ-50 pochádza

Kvocient autistického spektra (Autism-Spectrum Quotient) vyvinul Simon Baron-Cohen so svojimi kolegami z Autism Research Centre Univerzity v Cambridgei a vyšiel v roku 2001. Cieľom bol krátky dotazník, ktorý si dospelí vyplnia sami a ktorý ukáže, koľko majú autistických čŕt. Odvtedy sa použil v stovkách štúdií a bol preložený do mnohých jazykov.

Dôležitou myšlienkou AQ je, že autistické črty má do istej miery každý. Skóre dostane každý a autistickí ľudia majú zvyčajne vysoké. Preto AQ-50 dobre ukáže, kde sa približne nachádzate, ale nedokáže s istotou povedať, či máte autizmus.

Ako sa skóre počíta

AQ-50 má 50 tvrdení, napríklad „Veci radšej robím stále rovnakým spôsobom“. Odpovedáte „súhlasím“, „skôr súhlasím“, „skôr nesúhlasím“ alebo „nesúhlasím“.

Každé tvrdenie dáva 0 alebo 1 bod. Bod dostanete, ak vaša odpoveď poukazuje na autistickú črtu, bez ohľadu na to, či súhlasíte úplne, alebo len trochu. Približne polovica tvrdení je formulovaná opačne, napríklad „Ľahko odhadnem, čo si niekto myslí alebo cíti, len podľa výrazu jeho tváre“, takže tam bod dostanete za nesúhlas. Na skóre teda nemá vplyv sila odpovede, len jej smer.

Čo znamená celkové skóre

V pôvodnej štúdii:

Dospelí bez diagnózy autizmu mali v priemere asi 16 bodov.
Autistickí dospelí mali v priemere asi 36 bodov.
Približne 80 % autistických dospelých malo 32 bodov alebo viac, v porovnávacej skupine iba 2 %.

Hranica 32 bodov sa preto často používa pre „veľa autistických čŕt“. Neskoršia štúdia u ľudí odoslaných do diagnostickej ambulancie zistila, že hranica 26 bodov lepšie určí, komu ponúknuť úplné vyšetrenie. Zachytila väčšinu ľudí, ktorí neskôr diagnózu dostali, ale aj mnohých, ktorí ju nedostali.

Na test-autism.com opisujeme skóre takto:

0–15: veľmi nepravdepodobné, že máte autizmus. Zodpovedá to priemeru bežnej populácie alebo je to menej.
16–24: nepravdepodobné, že máte autizmus. Máte niektoré črty, ale menej než väčšina autistických ľudí.
25–34: pravdepodobné, že máte autizmus. Ste nad hranicou používanou v ambulanciách a od 32 bodov aj nad hranicou z pôvodnej štúdie.
35–50: veľmi pravdepodobné, že máte autizmus. Zodpovedá to priemeru autistických dospelých alebo je to viac.

Päť oblastí

50 tvrdení je rozdelených do piatich oblastí po desať a v každej dostanete skóre od 0 do 10:

Sociálne zručnosti: ako prežívate spoločenské situácie a stretnutia s novými ľuďmi.
Presúvanie pozornosti: ako ľahko presúvate pozornosť a ako zvládate zmeny a vyrušenia.
Pozornosť k detailom: nakoľko si všímate detaily, vzory a čísla.
Komunikácia: rozhovory, small talk a porozumenie tomu, čo ľudia myslia.
Predstavivosť: predstavovanie si príbehov a zámerov druhých.

Autistickí ľudia mávajú vysoké skóre v sociálnych zručnostiach, komunikácii a presúvaní pozornosti. Pozornosť k detailom je osobitný prípad: vysoké skóre v nej má aj veľa neautistických ľudí, napríklad tí, čo pracujú s číslami, technikou alebo dizajnom. Vysoké celkové skóre, ktoré pochádza hlavne z pozornosti k detailom, teda znamená niečo iné než vysoké skóre rozložené do všetkých piatich oblastí.

Čo môže skóre ovplyvniť

Sociálna úzkosť a depresia môžu viesť k tomu, že súhlasíte s mnohými tvrdeniami o spoločenských situáciách, aj keď autizmus nemáte.
ADHD má s autizmom niektoré črty spoločné, najmä v oblasti pozornosti.
Maskovanie: ak svoje črty dokážete skrývať, môžete odpovedať podľa toho, ako sa správate, a nie podľa toho, ako to prežívate, a dostať nižšie skóre. To meria CAT-Q.
Sebaobraz: AQ-50 vychádza z toho, ako sami seba vidíte. Pomáha myslieť na konkrétne situácie a neodpovedať podľa celkového dojmu.

Čo ďalej

Ak máte 26 bodov alebo viac a spoznávate sa v tvrdeniach, oplatí sa porozprávať s lekárom o vyšetrení. Ak si chcete najprv urobiť ucelenejší obraz, môžete vyplniť RAADS-R, ktorý sa pýta aj na detstvo. Prečítajte si nášho sprievodcu o tom, ako prebieha vyšetrenie autizmu v dospelosti.

Nezabúdajte, že AQ-50 je skríningový nástroj, nie diagnóza. Diagnózu môže stanoviť len kvalifikovaný odborník po dôkladnom posúdení vašej anamnézy a súčasného života. Chcete začať? Urobte si AQ-50 zadarmo tu.